Slovensko nechce skoncovať s dobou uhoľnou. Hornonitrianske bane budú ťažiť ďalej.

Autor: Greenpeace Slovensko | 28.2.2019 o 12:49 | (upravené 28.2.2019 o 13:36) Karma článku: 10,05 | Prečítané:  4465x

Minulý rok slovenská vláda schválila dokument tvz. nového všeobecného hospodárskeho záujmu. Tento dokument obsahuje viaceré nedostatky a ani zďaleka neznamená últlm uhlia na Slovensku. Zhrňme si ich teda podrobnejšie.

Slovenská vláda v decembri minulého roku schválila dokument tvz. nového všeobecného hospodárskeho záujmu (orig. Problematika transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny), v ktorom načrtla možnosti útlmu uhlia v regióne horná Nitra. Celý vládny dokument pritom Richard Raši, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu, prezentoval ako materiál, ktorý na Slovensku zaistí ukončenie ťažby a spaľovanie uhlia. V roku 2023 majú skončiť štedré štátne dotácie na spaľovanie uhlia, do roku 2027 má skončiť ťažba v baniach hornonitrianskeho regiónu. Tento dokument sme hneď po schválení kritizovali, pretože obsahuje viaceré nedostatky a ani zďaleka neznamená últlm uhlia na Slovensku. Zhrňme ich teda ešte raz a podrobnejšie.  

Prečo je dokument tzv. nového všeobecného hospodárskeho záujmu iba zavádzajúcim paškvilom

V prvom rade, sporným je samotný názov, ktorý sa orientuje na región hornej Nitry. V obsahu sa však dočítame, že ťažba uhlia v bani Čáry, ktorá sa nachádza na Záhorí a je vo vlastníctve firmy Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. (HPB), bude pre iné ako elektrárenské účely pokračovať aj po roku 2027. Dokument sa vôbec nevyjadruje k plánovanému otvoreniu 12. ťažobného poľa v Novákoch. To by sa predĺžilo ťažbu uhlia na hornej Nitre do roku 2034. Materiál navyše neobsahuje plán náhrady uhlia čistými zdrojmi energie a vôbec neberie ohľad na ekologickú záťaž či zdravie obyvateľov.

Vláda chce takto umožniť súkromnej firme HBP, aby vyťažila rovnaký objem uhlia ako pôvodne plánovala, len to pôjde rýchlejším tempom. Ťažba a spaľovanie uhlia má pritom obrovský dopad na miestne životné prostredie, zdravie obyvateľov a prispieva k zmene klímy. Pokiaľ vláda nevyrieši tieto problematické body, v žiadnom prípade nie je možné hovoriť, že ide na Slovensku o koniec doby uhoľnej.

K plánom pokračovať v ťažbe na hornej Nitre sa nedávno pozitívne vyjadril aj generálny riaditeľ HBP Peter Čičmanec: “V prípade pozitívneho vývoja cenových relácií na trhu s elektrickou energiou, emisnými kvótami oxidu uhličitého, uhlím a ďalšími komoditami, môže od roku 2024 pokračovať ťažba uhlia ďalej na plne komerčnej báze.”

Horná Nitra je pritom jedným z pilotných regiónov, v ktorých chce Európska komisia úspešne testovať možnosť transformácie od závislosti na uhoľnom priemysle. Ťažiarska firma HBP sa usiluje o financie na transformáciu prostredníctvom svojich projektov. Jednou z podmienok pre obdržanie európskych dotácií však je definovaný jasný dátum ukončenia ťažby uhlia. Slovensko pravdepodobne zabudlo Európskej komisii zmieniť, že v ťažbe na hornej Nitre sa bude pokračovať. Slovenská vláda tak asistuje súkromnej firme v pokračujúcom míňaní peňazí z verejných zdrojov.

Kto môže skoncovať s dobou uhoľnou?

Pokiaľ chce slovenská vláda skutočne ukončiť dobu uhoľnú, a chrániť tak zdravie ľudí a životné prostredie nielen hornonitrianskeho regiónu, a v konečnom dôsledku aj klímu, musí najprv zabojovať proti otvoreniu plánovaného 12. ťažobného poľa v Novákoch. Ideálnou príležitosťou je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Ministerstvo tento projekt posvätilo v roku 2016. V súčasnosti je však situácia úplne iná. Momentálne sa čaká na potrebné podklady od HBP. Následne o osude projektu rozhodne Ministerstvo životného prostredia SR. Ak to vláda s uzavretím ťažobného úseku v Novákoch do roku 2027 myslí naozaj vážne, debata o otvorení ďalšieho ťažobného poľa by mala byť úplne bezpredmetná. Neexistuje teda dôvod, prečo by malo MŽP SR dať tomuto projektu HBP zelenú.

Šancu na reparát má Richard Raši, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu, a to pri Akčnom pláne transformácie regiónu horná Nitra, ktorý sa momentálne pripravuje. Plán by mal obsahovať dôrazné odmietnutie projektu 12. ťažobného poľa v Novákoch, presný dátum ukončenia spaľovania uhlia a plán odstránenia ekologických záťaží a ochrany životného prostredia obyvateľov v regióne. 

Pomôcť ľuďom a životnému prostrediu má aj minister hospodárstva Peter Žiga. Jeho rezort môže vydať záväzné stanovisko o odpise uhoľných zásob v bani Nováky a Čáry alebo o ich prevedení z bilančných do nebilančných zásob. Tým by zaistil, že ich ťažiari nebudú môcť v budúcnosti využiť.

Akokoľvek sa teda môže zdať, že Slovensko kráča smerom k útlmu ťažby a spaľovania uhlia, nie je to pravda. Plány firmy HBP a vlády totiž vypadajú úplne inak. Pokiaľ vláda na čele s premiérom Pellegrinim a príslušné ministerstvá rázne nezasiahnu a nevyhlásia konkrétny dátum konca ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku, ani náhodou nemôžeme hovoriť o konci doby uhoľnej. Aj napriek tomu, že si ju väčšina obyvateľov a obyvateliek Slovenska praje.  

Radek Kubala, kampanier Greenpeace Slovensko & Ivana Kohutková, riaditeľka Greenpeace Slovensko 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Pokuta za prednosť pri očkovaní je vysoká, tvrdia nemocnice

Je ťažké overiť, či pri registrácii na očkovanie niekto neklame.

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Z paralelnej reality, v ktorej premiér uviazol, sa nemá šancu vymotať (týždeň podľa Schutza)

Minulosť už dobieha aj veľké ryby.

Cez čiaru: Ktorí vplyvní ľudia dláždili cestu Haščákovi a Pente?

Kto boli vplyvní známi a kamaráti na strane Penty?


Už ste čítali?