reklama

O arzéne na hornej Nitre

Je to týždeň, čo sme zverejnili, že v sedimentoch vodných tokov, kde HBP vypúšťa odpadové vody, sú vysoké hodnoty arzénu. Ohlasy verejnosti nás motivovali priblížiť podrobnosti, ktoré sa do médií - tlačovej správy - nezmestili.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)
Obrázok blogu
(zdroj: Greenpeace/Michal Burza)

Pred týždňom sme zverejnili informáciu, že v sedimentoch vodných tokov, kde Hornonitrianske bane Prievidza vypúšťajú odpadové vody, sú vysoké hodnoty arzénu. To nie je pre hornú Nitru pozitívna správa. Úprimne nás však potešil záujem verejnosti. A preto vám chceme priblížiť podrobnosti, ktoré sa do médií - tlačovej správy - nezmestili.

Začalo to na jar

Pravdepodobne vám ide hlavou, prečo sme sa do testovania pustili. Naše úsilie podporili a motivovali viaceré zdroje[1], ktoré hovoria, že banská činnosť na hornej Nitre je jedným zo zdrojov znečistenia životného prostredia. A to predovšetkým horného úseku povodia rieky Nitra. Dokonca, vo vedeckom článku sa spomína, že prítoky rieky Nitra (Ciglianka, Lehotský potok) sú znečistené práve arzénom. Ten pravdepodobne pochádza z banských odpadových vôd v oblasti Prievidze, Handlovej a Novákov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Okrem toho, priamo zo zámeru HBP a.s. na nové, 12. ťažobné pole vieme, že uhlie ťažené na hornej Nitre obsahuje najmä arzén a síru. Firma HBP vypúšťa banské odpadové vody na základe platných povolení na vypúšťanie odpadových vôd do tokov Krivý potok (Buchlová) v Lehote pod Vtáčnikom, Kristovček v Cígli, Hlinky v Sebedraží, Ťakov potok v Novákoch a Handlovka v Handlovej.

Obrázok blogu
(zdroj: Greenpeace Slovensko)

Vychádzali sme teda z týchto dokumentov. Študovali a analyzovali sme ich mesiace, a napokon sme sa sústredili na spomenuté vodné toky. “Prieskum od stola” vystriedal prieskum terénu. Ak mám byť úprimná, nájsť všetky tieto malé toky a výpustné miesta banských odpadových vôd nebola jednoduchá úloha. Dva z tokov by ste dokonca márne na mapách hľadali. Potok Buchlová, ktorý sa v oficiálnom povolení HBP na vypúšťanie odpadových vôd uvádza, sa v mapách volá Krivý potok. Potok Kristovček je taký malý, že ho na žiadnej mape ani nenájdete. Pomôcť s lokalizáciou nevedel ani úrad životného prostredia, ktorý tieto povolenia vydal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Greenpeace/Michal Burza)

Z blata až do laboratória

V októbri sme odobrali desať vzoriek sedimentov z piatich spomínaných tokov. HBP vypúšťa banské odpadové vody aj do Lehotského potoka. Ten sme vynechali, pretože v jeho oblasti sa nám výpust HBP nepodarilo nájsť. Nefiguruje v konkrétnom riečnom kilometri ani vo vodohospodárskych mapách, ktorými sme sa riadili. Krivý potok, Kristovček a Ťakov sú v podstate tvorené iba banskými vodami, pretože vytekajú priamo z banského prostredia.

Sedimenty sme odoberali v najbližšom mieste k výpustu, čiže tam, kde sa sedimenty hromadia. A potom vo vzdialenosti 20 - 300 metrov od tohto miesta v závislosti od situácie v koryte, čiže tam, kde sa sedimenty opäť dali vziať. Všetky sedimenty boli o maximálne z hĺbky 10 cm, aby sme mali istotu, že sa jedná o nános z relatívne nedávnej doby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Greenpeace/Michal Burza)

Rada by som zdôraznila prísne postupy, ktoré v Greenpeace dodržiavame pri všetkých odberoch. Používame čisté nástroje, vzorkovacie fľaše čistené v laboratóriách a osobné ochranné pomôcky, ktoré (okrem ochrany nášho zdravia) zabránia aj kontaminácii vzorky. Vzorky sú od momentu odberu až po transport do laboratória chladené v chladničke.

Nebezpečný arzén

Všetky testované sedimenty obsahovali predovšetkým významné množstvá arzénu. Hodnoty sa pohybovali v rozmedzí 21,1 až 3780 mg/kg.

Arzén je toxický pre človeka a ostatné živé organizmy. Mnohé jeho zlúčeniny môžu vyvolať rakovinu, poškodiť rovnováhu enzýmov, hormonálnu, dýchaciu a nervovú sústavu. V životnom prostredí sa arzén nerozkladá a jednoducho sa hromadí naprieč potravinovým reťazcom. Cez pitnú vodu, rastliny alebo ryby sa môže dostať až k ľuďom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konkrétne limitné hodnoty pre arzén v sedimentoch naša legislatíva neurčuje.Hodnoty preto možno iba orientačne porovnať so zákonnými hodnotami pre dnové sedimenty určené na aplikáciu do pôdy[2] či limitmi pre hodnoty arzénu zo zahraničia[3]. Slovenský zákon uvádza limitnú hodnotu pre arzén 20 mg/kg. Holandská správa, ktorej účelom bolo určiť limity pre sanáciu ohrozených oblastí, definuje 29 mg/kg arzénu ako cieľovú hodnotu v sedimentoch a pôde.

Obrázok blogu
(zdroj: Greenpeace/Michal Burza)

Ťažba uhlia na úkor životného prostredia

Prítomnosť arzénu na hornej Nitre najlepšie vystihuje citácia z vedeckej štúdie z roku 2016:

“Región Horná Nitra patrí ku geogénno-antropogénne kontaminovaným regiónom, kde je kvalita životného prostredia ovplyvnená nielen geologickým prostredím (geogénna kontaminácia), ale taktiež antropogénnou kontamináciou v dôsledku využívania krajiny. Kombináciou geologických a antropogénnych zdrojov znečistenia sa daný región vyznačuje zvýšenou úrovňou kontaminácie všetkých zložiek životného prostredia.Dlhoročná ťažba hnedého uhlia má výrazný vplyv na kvalitu životného prostredia, keďže uhlie obsahuje vysoké obsahy potenciálne toxických prvkov(As, Cd, Hg, F a S), ktoré sú mobilizované a prenášané z prostredia ložiska do okolia vplyvom ťažby, úpravy a spracovania uhlia (Klukanová et al., 2005).Kontaminácia zložiek životného prostredia (vôd, pôd a sedimentov) súvisí hlavne s prítomnosťou arzénu.Z ďalších kontaminantov sa vo zvýšených obsahoch vyskytujú aj Cd a Pb, avšak ich úroveň kontaminácie je v porovnaní s As výrazne nižšia (Rapant et al., 2005).” Viac o arzéne na hornej Nitre nájdete aj tu.

Jednoducho povedané: za znečistenie arzénom nestojí len príroda, ale aj banská činnosť.

Obrázok blogu
(zdroj: Greenpeace/Michal Burza)

Kto je tu tendenčný?

Po zverejnení našich zistení nenechalo vyjadrenie firmy HBP na seba dlho čakať. Čo by bolo dobré, ak by to znamenalo, že vedenie firmy zaujíma a znepokojuje toto zistenie. Miesto toho, bohužiaľ, firma obvinila Greenpeace zo zavádzania a tendenčnosti. Na to sme ako Greenpeace zvyknutí. Avšak prehlásenie HBP obsahuje niekoľko nepresností, ktoré by sme radi vysvetlili tým z vás, ktorí máte o informácie záujem. Postupne:

1. ”Nie sú známe lokality odberných miest”

Ako vidíte vyššie, vzorky sedimentov (nie vôd!) boli odobraté z piatich tokov, do ktorých HBP v súlade so svojím povolením vypúšťa odpadové vody. Mená lokalít sme uviedli v tlačovej správe.

2. “HBP vypúšťa odpadové vody súlade s normami”

Čo sa týka monitoringu vypúšťaných banských vôd, netvrdíme, že banské odpadové vody sú vypúšťané do prostredia v rozpore so zákonom. Celé naše meranie sa týkalo sedimentov, nie vôd. Radi by sme však upozornili na fakt, že firma HBP si svoje odpadové vody z väčšej časti monitoruje sama. A externé laboratórium, s ktorým má HBP a.s. uzatvorenú zmluvu, vykonáva analýzu dohromady dvoch ukazovateľov zo siedmich. 

Obrázok blogu
(zdroj: Greenpeace/Michal Burza ​)

V prehlásení HBP nás však prekvapilo toto:

HBP vo svojom stanovisku uviedla, že “v marci tohto roka spoločnosť ENVIGEO pre stanovenie vplyvu súčasnej a navrhovanej banskej činnosti odobrala vzorky banskej povrchovej vody, vypúšťanej do rieky Nitra. Analýzu vykonávalo nezávislé certifikované skúšobné laboratórium EUROFINS.” Podľa informácie z príslušného úradu v Prievidzi z decembra 2017 spoločnosť HBP nemá žiadne povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do rieky Nitra. Znamená to, že máme buď zastaralé informácie alebo HBP naozaj vypúšťa banské vody priamo do rieky Nitra bez povolenia (?).

Greenpeace Slovensko nespochybňuje fakt, že horninové prostredie hornej Nitry je špecifické. No popierať vedecké tvrdenia, ktoré jasne hovoria o pôvode arzénu na hornej Nitre (energetika, banská činnosť, chemický priemysel, plus havária hrádze odkaliska elektrárne Nováky v roku 1965) znamená hazardovať so zdravím regiónu a ľudí, ktorí v ňom žijú.

Nový štart miesto hazardu

Životné prostredie hornej Nitry je desaťročia ťažko skúšané ľudskou činnosťou. Otvorenie nového, 12. ťažobného poľa by znamenalo ďalší hazard so životným prostredím tohto regiónu. Aj keby sa prestalo ťažiť a spaľovať uhlie hneď zajtra, škody na životnom prostredí zostanú viac než len nepríjemným dedičstvom pre budúce generácie. Bolo by nezodpovedné, aby kompetentní pri všetkých týchto informáciách o stave životného prostredia hornej Nitry nekonali.

Vyzývame ich, aby určili presný dátum útlmu ťažby a aby sa zaviazali k likvidácii environmentálnych záťaží, ktorú ťažba v regióne zanechá. Čím skôr také rozhodnutie príde, tým skôr môže horná Nitra dostať nádej na nový štart a lepšiu budúcnosť pre obyvateľov.

Ivana Kohutková, riaditeľka Greenpeace Slovensko

[1] Napr.:1.SHMÚ 2002: Kvalita povrchových vôd na Slovensku 2000 - 2001. Bratislava;
2.Stanovič R., Kujovský M., Vollmanová A. a kol. 2017: Medziročné porovnanie obsahu ťažkých kovov v sedimentoch rieky Nitra (vedecká monografia). SPU v Nitre;
3.SVP, š. p., SHMÚ, VÚVH 2011:Hodnotenie kvality povrchovej vody Slovenska za rok 2010. Bratislava

[2] Zákon č. 203/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z.z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z.z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z.z. o hnojivách v znení neskorších predpisov

[3] Dutch Target and Intervention Values, 2000 (the New Dutch List)

Greenpeace Slovensko

Greenpeace Slovensko

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Greenpeace je nezisková mimovládna organizácia ochrancov životného prostredia aktívna vo viac ako 50tich krajinách sveta. Aby sme si zachovali stopercentnú nezávislosť, neprijímame dary od vlád, priemyslu či politických strán. Nenásilnou a kreatívnou formou protestu upozorňujeme na problémy životného prostredia, klimatickej krízy a na tých, čo ich spôsobujú. Lebo naša planéta potrebuje ochranu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu